Sobota 28. marca 2009
Veľký vrch

Nitrické vrchy: Malé Kršteňany – Bralie – Veľký vrch (466 m) – Veľké Kršteňany – Partizánske

V tomto roku sme si tradičný výstup na Veľký vrch v čase poniklecov zmenili, resp. prehodili sme si trasu. Spojovým autobusom sme sa odviezli do Malých Krštenian a z centra obce sme zdolávali prvé kilometre po asfaltke, cez prašný kameňolom až po začiatok hory. Značenie náučného chodníka sme už len tušili, nakoľko sú to pre nás dobre známe miesta. Cudzí návštevník by tu určite poblúdil. Vyšľapaným úzkym chodníkom o chvíľu prichádzame pod lezecké skaly Bralie, kde sme síce nezastihli lezcov, ale rodinku plnou parou bafkajúcu cigarety. Ani Marekove demonštratívne pokusy o lezenie nás dlho nezdržali a stúpali sme ďalej, niekde aj štvornožky, najkritickejším úsekom túry. Zdola na hor je tento úsek omnoho bezpečnejší, ako keď sme ho xkrát zliezali opačne. Poniklece kvitli v plnej kráse, a bolo nám smutno z toho, že ich je z roka na rok menej. V hnedohrdzavej tráve priam svietili. Kamene boli pokryte pestrofarebným machom a k životu sa hlásili aj skalné ruže. Drienky už iskrili žltučkými pukmi na konci konárikov. Lúčny chrbát Veľkého vrchu, tak typického pre toto chránené územie, pomaly a isto zarastá náletovými drevinami, bezpodmienečne ich bude treba vypíliť, inak zahubia aj tie posledné zvyšky chránenej flóry a fauny. Tradične nám prírodná rezervácia Veľký vrch, paradoxne spolovice odhryznutá bagrami z kameňolomu, ponúka výhľady od Prievidze po Nitru. Ak je dobré počasie. Tentoraz nám to vyšlo tiež, i keď nie s celkom dobrou viditeľnosťou.
Ešte jedno spoločné vrcholové foto pod krížom so zvalenou tabuľou a zliezali sme dolu po vyšľapanom chodníku, ktorý bol v druhej polovici trasy pre nás už neznámy. Vyšli sme na lúkach za Veľkými Kršteňanmi, kde sme zakotvili pri lesníckej chate. Tu tradične opekáme a tradícii sme ostali verní aj dnes. Ešte však stále nebolo teplo na dlhšie posedávanie. Veľkými lúkami a vyjazdenou cestou sme smerovali do dediny. Práve sme sa snažili odtrhnúť baburiatka, keď len pár metrov od nás sa prehnalo takmer dvadsaťčlenné stádo danielov. A ja som v tej chvíli nemala pri sebe svoj foťák. Peťo niečo zastihol, ale ja som bola tak blízko... Taká smola! V dedine sme si ešte pozreli, čo je nové ohľadom zabezpečenia a ohradenia unikátneho milióny rokov starého morského dna, ktoré sem chodia skúmať archeológovia z celého sveta. Z pohľadu laika je to len obnažený kopček zvláštnej bledej hliny, ktorá ukrýva množstvo pozostatkov miniatúrnych ulitníkov prapraživočíchov starého mora, len 3 metre za kultúrnym domom...
Domov sme išli po asfaltke pešo, Plánovaná trasa vedľa Krštenianskeho potoka hrozila blatom. Ani sa to nezdalo, ale boli sme z nej poriadne unavení.

Ala


 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com