Sobota 25. mája 2009
Brigáda ku Dňu Zeme alebo zbieranie odpadkov v lese po neporiadnych ľuďoch bez svedomia

Ešte nabaliť igelitové vrecia do batohu, nastrihať špagáty, zopár minerálok, dezert (čo sme s Peťom nezjedli) pre deti... a môžeme ísť. K Salašu, kde bolo na ôsmu naplánované stretnutie, to máme predsa kúsok. Moje obavy sa opäť potvrdili. Zas nikoho! Našu výzvu pre verejnosť zas nikto z Partizánčanov nebral vážne. Prišli členovia kamaráti - Majka, Dominika, Miro, Emil, Vladko, Mima, Veronika, resp. kandidáti na členstvo v klube Adam, Juraj, Janka (ostatní kamaráti sa buď ospravedlnili – Ala, Lukáš, Janko, Marek, Martin, Pali, Ľubka, alebo na to zabudli? - Jožko?... ). A nejaké neznáme dievča – Miška Raučinová. Jediná odvážna tínejdžerka z gymnázia, ktorá prišla hájiť česť mesta Partizánske.
Partizánčania sú leniví. Osobne som vylepila plagáty vo všetkých stredných školách, meilom poslala prosbu o propagáciu na všetky základné školy, výzva išla v mestskej televízii týždeň, v regionálnych novinách dva týždne... a nič. Žiadna odozva. Ľudia akosi kašlú na to, že treba občas aj prírode pomôcť.
V tomto roku sme sa rozhodli upratať pod skalami Bralie, domácimi Partizánčanmi nazývané aj Žaba. Vlastne tých žiab je tu viac. Veľmi milo nás prekvapili školáci zo Základnej školy vo Veľkých Bieliciach, ktorí neskôr prišli so svojou učiteľkou Gabrielou Dragulovou a s niektorými rodičmi pomáhať. I keď malé ručičky toho až tak veľa neurobili (a rodičia sa asi viac tešili na opekačku), ale už len tá snaha! Ďakujeme! Samostatne, v inom kúte lesa upratovala trojica obyvateľov sídliska Šípok pod vedením Marušky Bielešovej, ktorá bola taktiež sklamaná z neúčasti Šípkarov. Tiež ďakujeme!
Ľudia by sa mali hanbiť, čo všetko vyhadzujú do lesa! Naša partia našla starý stan, rohože, množstvo sklených i porozbíjaných fliaš, plastových fliaš... Záver lesného chodníka tesne pri záhradkárskej osade pod Salašom bol najhorší. Niekto tu vysypal za vlečku kartónov, polystyrénu, porozbíjaných svietidiel. komplet igelit z foliovníka, a … telefón z káblami! Strašné! Mali sme čo robiť, kým sme to napratali do igelitových vriec. Veľký odpad sme do vriec nezmestili... Najhoršie bolo posťahovať to na miesto prístupné pre nákladné auto. Na roh záhradkárskej osady. Pred dvanástou sme skončili. Ešte spoločné foto s deťmi, ktoré sa chystali konečne vyliezť s pani učiteľkou na skaly. My sme sa ponáhľali domov. Popoludní nás čakala ešte ďalšia akcia...

Ala

 

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com