16. január 2010
Národná prírodná rezervácia Hrdovická

Tak na Hrdovickú som sa ja osobne chystala neuveriteľných 19 rokov. A mám to tu pod nosom. Písal sa rok 1991, bol marec a práve sem, na Hrdovickú smerovali naše kroky novozaloženého Klubu Kamarát Krušovce. Odvtedy som sa sem nedostala. Nebol čas...

Zimné stretnutie turistov z územia troch okresov – Partizánske, Topoľčany a Bánovce nad Bebravou poznačilo predovšetkým pekné slnečné počasie. Z Partizánskeho do Nitrianskej Stredy nám šiel priamo expres. V kultúrnom dome nás vítal nápis „Vítame turistické kluby“ a frťan domácej pálenky pri vchode. Naším vodcom sa stal Juraj Bajcár a do Národnej prírodnej rezervácie Hrdovická sme sa dostali cez Holý vrch. Práve tu v poprašku snehu sme pozorovali stopy divej mačky.

Skalné bralá Hrdovickej výdatne popísané farebnými nápismi poslúžili nielen ako vyhliadka do doliny a na inoväťou pokrytý hrebeň Tribeča, ale aj na obedňajšiu prestávku. Plánovaná prechádzka len na Hrdovickú sa kvôli peknému počasiu pretiahla až k chatám Petráška a Dekanka a trvala nakoniec až päť hodín. Ukončená bola opäť v Nitrianskej Strede, kde na účastníkov pochodu čakal v kultúrnom dome prestretý stôl s gulášom, ktorý pripravili miestni turisti na čele s predsedom a šéfkuchárom Radom Kakulom. Plánovanú prezentáciu klubov a premietanie fotozáberov na plátno sme otvárali práve my – náš klub. Niekoľkohodinová prehliadka toho najlepšieho z klubov bola svedectvom, že turistike sa v regióne Stredného Ponitria v roku 2009 naozaj darilo. Chýbala tam však školská mládež, ktorú akosi pravidelne po kopcoch behať neláka. Samozrejme preto, lebo ani ich rodičom sa nechce... a dokonca sú aj takí, čo deti na takéto „zdravie ohrozujúce“ aktivity vôbec nepúšťajú a nechajú ich radšej po celý deň sedieť pred televízorom.

Ala

 

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com