Aprílové suma sumárum 


Neviem ako pre koho, ale pre mňa sú najkrajšími mesiacmi v roku apríl a máj. Z prehľadu našej turistickej činnosti v tomto roku však nič moc. Akosi sme dali prednosť rodine a kultúre, aj počasie urobilo svoje... a prejavil sa aj nezáujem detí.

Prvý aprílový  víkend boli veľkonočné sviatky. Tie sme (Mosní a Borszékovci, celkom šesť členov turistického rodinného klanu) strávili na chatke pri Kremnici. Cestou tam sme malé baby zobrali pozbierať žaby pri zábranách pri priehrade vo Veľkých Uherciach. Mali sme šťastei na dva páry ropúc. V Kremnici sme samozrejme nezabudli prezrieť históriou dýchajúce staré mesto a vybehnúť na Skalku, kde sme absolvovali posledné „sáčkovanie“ na technickom snehu a prekrásne výhľady na Nízke Tatry.

Druhý aprílový víkend to bol pokus dostať deti na Osečný, na najvyšší kopec nad Partizánskym. Záujem bolo minimálny. Emil si vybehol a ja som s piatimi súrodencami Rihárovcami absolvovala krátku túru len na Bralie a opekačku v našej záhrade. A najmä – poliali sme naše novovysadené stromčeky na Luhoch. Ja som naberala vodu z rieky a deti spolu s Jankou Rotterovou polievali (opäť nám ušlo dolu riekou jedno vedro). Tretí aprílový víkend sme (opäť rodinný klan) zasvätili kultúre – konkrétne baletu SND, kde účinkoval naposledy Mário Radačovský, náš rodák z Partizánskeho a šéf Baletu.

Jedinými oficiálnymi aprílovými akciami bol Deň Zeme (píšem o tom samostatne) a na druhý deň v nedeľu výlet do Brodzian. O ten opäť prejavili záujem len piati súrodenci Rihárovci a náš „garant“ Vladko. Za prekrásneho počasia sme cez pole kvitnúcej repky vedľa skládky odpadov prišli najskôr do chráneného parku. Obdivovali sme množstvo veľkých rýb v potoku, ešte viac sme híkali nad veľkým počtom hadov v konároch nad vodou. V živote som ich toľko nevidela pokope! Najviac sme sa tešili na Babylon – letohrádok, kde nový majiteľ ešte toho veľa neurobil, vyčistil iba okolie od drevín. Po modrej turistickej značke sme na nezvyčajne horúcom slnku prišli do chládku až k lesnej chate učupenej v nenápadnej dolinke, kde bolo ohnisko a stôl s lavičkami na posedenie. Tu nás našiel aj Vladko, ktorý brázdil okolité lesné cesty na Kolianovú na bicykli. Tu sme sa dobre najedli a cez lúku pri bývalej Ondrej chate, okolo „našej vodníkovej“ studničky až domov... Práve tu som sa prvýkrát dozvedela, že Vladko sa na sto percent rozhodol, že bude profesionálne pracovať pre Strom života!  Paráda!  

Ala

 

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com