15.  a 16. mája 2010 

Vtáčnik – Kľak – Brezová

Nová  vyhľadňa na Panskej Javorine

Veľký  Klíž 


Turisti z Klubu Kamarát stihli byť v jeden deň  na štyroch miestach naraz... A to hlásili extrémne zlé  počasie. Majka sa rozhodla zdolať Vtáčnik z Kamenca spolu s veľkouherskými turistami a chcela si dať „do tela“, tak si preliezla aj Buchlov a Žarnov. (Večer sme sa – aj pesničkári z Folkového klubu stretli na Ľubianke, kde sme dobre premrzli.) Ala bola spolu s kolegami z práce (robí jeden mesiac vo firme Rehák, kde turistické akcie pravidelne spolu so šéfom organizujú) na Kľaku. Pochvaľovala si najmä výhľady – na krajinu a na množstvo rozkvitnutých horcov. Vladko s Mimou trávili noc a deň na zrube na Brezovej, odkiaľ prišli spievať na Ľubianku... 

Traja zástupcovia výboru nášho klubu – ja, Peťo a Emil – sme sa zúčastnili slávnostného otvorenia novej výhľadne na Panskej Javorine v Považskom Inovci. Predpovede počasia desili, ale nakoniec dopoludnie bolo ako z pohľadnice. Na lúčnatom hrebeni sme boli šokovaní, čo všetko tu urobili mechanizmy a autá. Lúka zničená, rozrýpaná. Akoby aj nie. Všetci papaláši sa dali vyviezť až na vrchol. Bol to hrozný pohľad. Bolo mi až do plaču. Preto slová jedného prihovárajúceho sa starostu, vraj aby sme z výhľadne lepšie videli, aká si mi krásna, ty rodná zem moja... vyzneli trápne pri pohľade na rozryté okolie. Tešili sme sa aspoň z pekného počasia a čo najskôr sme od množstva ľudí pod výhľadňou utekali do ticha. Chlapcov som nahovorila, aby sme dolu išli po novej vyasfaltovanej ceste (po ktorej autobus zvážal účastníkov pod lúku), lebo som sem chcela prísť na bicykli. Urobila som chybu. Nestačili sme sa uhýnať nielen autám, ale aj besne uháňajúcim cyklistom. Nešli sme ani na guláš, ktorý podávali na Kulháni účastníkom hostiteľské obce. Akosi sme netúžili po hlučnej spoločnosti množstva ľudí, ktorí sa bili od hrude, akí sú turisti a milovníci rodnej zeme...

Ala

PS: V nedeľu sme plánovali detskú turistiku na Klíž. Iba Rihárovci sa prišli opýtať. Zrušila som ju, predpovede počasia bolo alarmujúce. Napriek tomu sme s Peťom vyrazili po „túlačkovej“ trase cez Kolianovú do Veľkého Klíža. Až keď sme prišli k poľovníckej chate Krnice, kde organizátori z KST Veľký Klíž chystali pre účastníkov akcie Po stopách klížskeho opátstva, občerstvenie – až tu začalo poriadne pršať... Po Slovensku zúrili búrky a povodne a my sme napriek tomu behali po premočených horách... Našla som prvý dubák a suchohríb.

 

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com