29. mája 2010 
SELENE – nočné  stretnutie pri splne Mesiaca v osade Hlboké 


Tohtoročné  májové počasie s vytrvalými dažďami mi nedávalo spávať. Chalupa na Hlbokom to však istila. Je tam dosť  miesta pre tých najodvážnejších, ktorí  by aj napriek dažďu prišli na Selene. V onú sobotu ráno pršalo znovu. O desiatej hodine však vyšlo slniečko a na Hlboké sme prišli v takmer tridsať stupňových teplotách...

Schádzali sme sa postupne. Najskôr šiesti z organizačného štábu – Borszékovci a Mosní. Macka s Jarinom si urobili túru na Vrchhoru a malé baby sa zatiaľ vybúvali vonku v stane, Peťko v chalupe. Prvá prišla skupina s oficiálnym odchodom podľa propozícii o 14. hodine od Salaša. Boli iba šiesti – štyria členovia Klubu Kamarát – Emil, Majka, Dominika a Miška, Janka Rotterová, naša fanynka, Marián Farbiak (ktorý mal očividne aj iný dôvod prísť na Selene) a jeden jediný turista-nováčik, siedmak Dávid Bogya. Nič viac. Partizánčania opäť odignorovali akciu pre rodiny s deťmi v prírode. Nuž, neponúkame atrakcie, (iba bezpečný večerný a nočný pobyt v prírode), nesľubujeme guláš ani pečené prasa (iba zadarmo čaj, kávu, fľaškové pivo, fazuľovicu, špekáčky, frťana domácej pálenky)... atď. Čo však nechápem, prečo je Partizánčanom pobyt v prírode ukradnutý...? Ani jeden učiteľ, iba jeden odvážny žiak, ani jeden rodič s dieťaťom... O to viac som bola milo prekvapená, že z Veľkého Klíža prišlo desať dospelých so siedmimi deťmi a s učiteľkou Zuzanou Dolnou! Potešili aj štyria hostia z Hlohovca, ktorí síce už telefonovali vopred, ale neverila som, že prídu. Veď takých telefonátov už bolo habadej. Manželia Evka a Ivko Fabiánovci so synom Róbertom a krstniatkom Mariánom (učiteľom na vysokej škole) zapadli do partie, akoby sme ich poznali veky. Úplne na večer prišli aj folkáči – Majka a Braňo Petrášovci s deťmi, Ivan Boháček s Mirom, Joko so sedemročnou  dcérkou Magdalénkou (ktorá jediná spala v stane), trampi Jonatan zo Skačian a Tomáš z Klíža, cykloturisti Miško z Veľkých Uheriec a Paľo z Topoľčian, a medzi poslednými prišli na aute naši -  Vladko a Mimka, zaneprázdnení predsvadobnými prípravami... Celkom som napočítala 64 ľudí, z toho asi dvadsať detí. Účasť slušná, taká akurát. Žiadna masovka. 

Zapadajúcim slnkom zaliaty večer patril predovšetkým futbalu dievčatá kontra chlapci od 4 do 50 rokov, vyberaním kliešťov, opekaním, pesničkami, ja osobne „háčkovaním“ pavúčej siete medzi slivkami. Až keď sa úplne zotmelo, vyhlásili sme provizórnu súťaž (vysoká tráva bola tak strašne mokrá od rosy, že by z nej deti vyšli ako zo sprchy). Tak sme len po vykosenej ceste rozsypali nastrihané biele papiere. Úlohou bolo nájsť ich čo najviac bez pomoci lampáša a preliezť pavúčiu sieť v úplnej tme. Veľkoklížske deti boli ako draci. Natálka s Katkou prišli do cieľa s plačom, že sa im neušiel ani jeden papier. Nakoniec vyhral nie ten, čo ich mal najviac, ale ten (a to bol ten fígeľ), kto mal na papierikoch napísané Selene. Kým dva balíčky cukríkov putovali na Klíž, veľkú čokoládu vyhral Dávid – mal totiž Selene s jednotkou... Všetci však dostali tatranky „de luxe!“.

Okolo 23. hodiny sme výkrikmi radosti vítali Mesiac, ktorý vychádzal medzi Hrubým  a Michalovým vrchom. Bol čas ma nočný pochod. Rozlúčili sme sa s Veľkoklížancami, ktorí išli domov krížom cez kopec. Šiesti Partizánčania z oficiálnej skupiny išli domov tiež. Hlohovčania sa túlali do druhej cestou necestou. Asi tretina ostatných trávila noc do druhej pri pesničkách... A ja som pri východe slnka žasla na koncertom prebúdzajúcich sa vtáčikov. 

Ala 

PS:

Ďakujem Poľovnému združeniu Osečná, ktoré nám prenajalo chatu na jednu noc za 35 eur...

ĎAKUJEM Jarkovi za dopravu materiálu, a našim z klubu za pomoc pri upratovaní chalupy...

 

 

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com