5. júna 2010 
Cesta rozprávkovým a zablateným lesom  


Cestu rozprávkovým lesom vymysleli turisti v Partizánskom pred desiatkami rokov. Tradíciu tu obnovilo Mestské kultúrne stredisko s riaditeľom Sergejom Talárom a pokračuje v nej aj mestská  umelecká agentúra APC s riaditeľom Jozefom Balážkom. Posledné roky sme spoluorganizátormi a zabezpečujeme stanovište – vodníkova studnička. APC nám zabezpečí kostýmy a my si každý rok niečo dokupíme zo svojich peňazí, vymýšľame scenár, ako deti po vodnícky zabaviť, aby si zaslúžili lízatko... 

V tomto roku sme po prvýkrát do vodníckych kostýmov obliekli  našich stredoškolákov –  Marek Šútor bol vodník a takmer dvojmetrový Janko Valášek vodníčka (investovali sme do novej parochne pre vodníčku, aby ju konečne mohol robiť aj chalan, nielen ja...). Za víly sme v „kastingu“ vybrali dve siedmačky z Peťovej školy – Denisku Struhárovú a Dominiku Mikušovú. Hlavnú vílu (s bielymi vlasmi) robila naša Ala. Po prvýkrát sme dostali nový kostým žaby, bol ako uliaty pre našu 10-ročnú Natálku z Myjavy, ktorá už mesiac prosíkala, že chce robiť žabu. A tak po prvýkrát cestovala z Myjavy do Partizánskeho sama len kvôli tomu. Pečiatkovanie mali na starosti Emil a Jožko, ja som si s Miškou zobrala na starosť podávanie „žabieho slizu“ - sirupovej vody s príchuťou kiwi. Terén sme si ako vždy museli najskôr vykosiť kosákom od žihľavy a vysekať sekerou od kríkov. Opäť sme si vyzdobili slavobránu balónikmi a krepovým papierom. Opäť stovky detí hľadali mušľu v zelenom jazierku ako poklad, opäť polievali krhličkami. Navyše sme prvej stovke dievčat rozdávali mašličkové sponky do vlasov, ktoré sme dostali od sponzora.

Trojhodinový nával ľudí  a detí vyčerpal každého, Natálka to vzdala už po hodine, ale bola statočná. Marek sa trpezlivo prihováral deťom, Janko ako vodníčka striekal rozprašovačom, no akosi málo robil šou. Žeby sa zľakol toľkého množstva ľudí, alebo ho len tlačili požičané gumáky? Nuž pre nikoho to nebolo jednoduché. Ani sa nečudujem pracovníkom mestskej agentúry, že majú problém každý rok obsadiť stanovištia dobrovoľníkmi. Nám sa zatiaľ darí zohnať partiu obetavých ľudí, mládež, ktorá chce takto prispieť do mestských osláv sviatku detí a čosi pre to obetovať – čas, sily, vlastné financie a hlavne úsmev. Možno sa nám to raz vráti...

Bol to výnimočný deň. Výnimočne ublatený.Na Slovensku zúrili katastrofálne povodne a my sme išli do lesa. 

ĎAKUJEM

Marekovi a Jankovi za vodnícke úlohy a ospravedlňujem sa za zamaľované tváre, ktoré museli doma drhnúť v teplej vode

Natálke za žabku, ktorá prišla až z Myjavy, aby deti maľovala zelenou farbou

Deniske a Dominike za pekné, usmiate víly

Ale za príhovory k deťom, pripínanie sto mašličiek, za krhličkovanie s deťmi

Miške za naberanie a podávanie zeleného džúsu

Emilovi a Jožkovi za pečiatkovanie

Peťkovi za fotografovanie a odvoz materiálu a za strašne ublatené auto, ktoré sme museli hneď v ten deň poumývať v autoumývarke, aby si ľudia nemysleli, že sme jazdili rally po rozblatenom lese... 

Ala

 

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com