25-27. júna 2010 
Jubilejný X. regionálny zraz turistov v Klátovej Novej Vsi  


Recept na to, ako urobiť akciu – zraz na jednotku

INGREDIENCIE:

V prvom rade musíte chcieť, veľmi chcieť.

V druhom rade musíte mať peniaze.

Po tretie - veľmi potrebná je dobrá spolupráca s hostiteľskou obcou.

Po štvrté - musíte mať partiu aspoň desiatich obetavých ľudí.

Po piate – nájsť čo najkrajšiu trasu pre všetky vekové a výkonnostné kategórie.

Po šieste – ak nevyjde počasie, všetky ostatné predošlé ingrediencie sú nanič.

 

Za prvé – asi sa nám chcelo. Veď už od začiatku roka som vybavovala povolenie na vstup do lesa po neznačených chodníkoch nielen u Lesov SR ale aj u dvoch pozemkových spoločenstiev – v Klátovej i na Sádku. Navyše aj u CHKO. Snaha vyčistiť na Kostríne zarastený chodník od náletových drevín spolu s Bošancami stroskotala na byrokracii a na predpisoch. V máji, keď to počasie dovolilo, boli sme vyznačkovať jednu časť náučného chodníka maľovaním značiek na stromy. Druhýkrát sme boli prejsť trasu z oboch strán, a tretíkrát sme trasu krátko pred zrazom vyfaborkovali. Ostatné prípravy ani nespomínam. Verím, že každý, čo takéto niečo organizuje, pochopí, čo je to byť na všetko dobre pripravený.

A teraz k peniazom. RR KST Topoľčany by si mala zvážiť, či chce mať zo zrazu reprezentačnú akciu, alebo to robíme skôr len z tradície a zo zotrvačnosti. Tak, ako rastú nároky na našu životnú úroveň, tak rastú nároky aj na zorganizovanie akcií, na ich dobrú reputáciu. Napríklad, RR úplne zabudla, že hostiteľke treba odovzdať nejaký ten prezent – darček za ochotu. Ušlo sa jej iba tričko a kôpka pohľadníc. Pocítila som to najmä vtedy, keď starostka z Timoradze Iveta Šebeňová odovzdala nám, turistom-organizátorom fľašu slivovice... Neznamená to, že ten prezent musí byť fľaša, môže to byť čokoľvek, ako spomienka, že turisti si vážia, ak ich príjmu s otvorenou náručou. Možno trochu iná situácia bola u vedúceho FK pána Randziaka, kde sme trochu pocítili, že mu išlo hlavne o biznis. Keďže sme za miesto na stanovanie, hygienu a multifunkčné ihrisko neplatili (žiaľ, už sme to začali považovať za samozrejmosť), patrilo sa aj jemu - vedeniu futbalového oddielu poďakovať nejakou pozornosťou – túto medzeru opäť pokrylo iba zrazové tričko. Tak tomu bolo aj v prípade koniara, ktorí nás po ihrisku tiež vozil nezištne.

Peniaze treba aj na lepšie ceny. Dnes sa ani jedna súťaž nezaobíde bez sponzorov – a tí nám chýbali. Takže sme mali „pustiť perie“ my - RR. 150 eur je veľmi málo na ceny a na iné náklady. Ľudia veľmi radi súťažia a ešte radšej vyhrávajú a potom majú aj pekné spomienky. Ceny v našich súťažiach boli len symbolické...

A ďalej k tým peniazom – 20 eur pre kapelu by mi mohol niekto vyčítať – ale každý musí uznať, že to malo šťavu a atmosféru... Na takúto kultúrnu bodku by sme nemali zabúdať ani na budúcich zrazoch. Lebo zraz nie je len o turistike ale aj o spoločenskom vyžití. A tých 20 eur bolo nakoniec 30 eur, desať išlo z môjho vačku – lebo bol veľký problém vôbec zohnať dobrých muzikantov na akciu. Nešlo tu o to, ako v prípade Maja Chovanca, urobiť zo zrazu hudobný festival, ale nájsť kapelu, ktorá hrá bez aparatúry len a len na želanie turistov a pre turistov. (Do Bojnej prišiel harmonikár až z Veľkých Uheriec a nedali sme mu ani korunu na benzín... V Súlovciach, v Zlatníkoch a i predtým nás pri ohni bavili len deti z internátnej školy..., preto aj väčšina chlapov sedela v krčme pri pive a nie pri ohni...)

Takže peniaze – suma sumárum – treba minimálne raz toľko, aby sme si zraz udržali na istej úrovni. Peniaze máme, tak prečo na nich sedieť a neurobiť aspoň raz v roku reprezentačnú akciu... Uvidím, kto sa ujme zrazu v Timoradzi...

Treťou ingredienciou je dobrá spolupráca s hostiteľskou obcou... Starostka Klátovej Iveta Randziaková bola tejto našej aktivite od začiatku naklonená a prišla osobne s manželom do Bojnej na zraz prevziať si štafetový kolík. Myslím, že je to po prvýkrát, čo prišiel pre kolík - rok pred zrazom osobne starosta! A podarilo sa mi pre túto vec získať aj starostku Timoradze – verím, že aj táto spolupráca okolo zrazu v roku 2011 bude dobrá. A navyše - kde nás doteraz v desaťročnej histórii konania zrazov v novom tisícročí vítali v obradnej sieni? Kde mali pre nás taký vskutku pekný príhovor s dôrazom na neoceniteľnú prácu turistov? A kde sme sa doteraz zapisovali do pamätnej knihy obce?

Pre budúcnosť by som navrhla, aby si predsedovia jednotlivých klubov na zraze našli čas a sadli si s hostiteľkou – starostkou a starostom na krátke posedenie a debatu. A dali takto najavo záujem o to, čo je v ich obci pre turistov zaujímavé a čo by mohlo ešte byť zaujímavejšie. My, predsedovia KST, zabúdame aj na túto tzv. diplomatickú časť zrazu a na akési zbližovanie samosprávy a turistického hnutia, ktoré nám automaticky z funkcie predsedu vyplýva.

Štvrtou časťou receptu, ako dobre urobiť zraz – je dobrá partia. Organizačný štáb na propozíciách nezodpovedá vždy skutočnej pravde. Všetku tú robotu sme robili my – z klubu Kamarát, nie z RR – moja sedemčlenná rodina a dvaja členovia nášho výboru. (Teraz občas banujem, že som nemala tých detí aspoň päť.) Bolo treba sa zvŕtať pri príprave, na túre zabezpečovať čelo, stred i koniec pochodu (aby sa nezopakovala situácia z Bojnej – keď sa blúdilo), bolo treba zabezpečovať prezentáciu, strážiť zrazový priestor, organizovať súťaže, atď. Dúfam, že sa súťaže všetkým páčili. Chceli sme byť aspoň trochu originálni. Nerátam, samozrejme, do roboty okolo zrazu varenie gulášu a bufet, ktorý bol v réžii domácich futbalistov a všetko mali dobre vyrátané tak, aby na tom nič neprerobili. Mne na to nezostali ľudia. Sme príliš malý klub na to, aby sme ešte aj varili guláš a zabezpečovali bufet. Trochu ma zamrzel fakt, že nás pán Randziak obvinil z toho, že sme údajne spálili veľa dreva, pritom to mal na svedomí domáci Klátovonovovešťan, ktorý stále prikladal, aj keď nemusel, zatiaľ čo my sme sa radšej zohrievali zvnútra a pri speve a pri muzike.

A poslednými, najdôležitejšími ingredienciami boli – trasa a počasie. A keďže trasa bola podľa mňa krásna a počasie vyšlo na jednotku, myslím, že aj zraz bol dobrý. Dovolím si za seba povedať, že jeden z najlepších. Ale to už ponechávam na hodnotenie tých, ktorí tam boli.

Na záver, samozrejme, treba povedať aj o negatívach zrazu. Okrem nízkej dotácie z RR, resp. absencie sponzora – čo malo byť vecou RR, je to najmä neúčasť klubov z RR KST Topoľčany – Bošany a Práznovce, a – zdôrazňujem - veľmi malá účasť detí! Trasu prešlo len osem detí do 15 rokov! Ja osobne to považujem za osobnú prehru. Z nášho klubu boli len tri deti do 15 rokov, a dvaja šestnásťroční. Dokonca neprišli ani domáci školáci, ktorí majú na škole turistický krúžok, a neprišli ani deti z neďalekého Klíža. Verím, že si všetko vynahradia na našej TU-túlačke, ktorá bude 9. októbra opäť v Klátovej.

Alena Borszéková

 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com