18. septembra 2010 
Referendová Kráľova hoľa  


Výstup na Kráľovu hoľu sme naplánovali (na moju požiadavku) v rámci Regionálnej rady Klubu slovenských turistov v Topoľčanoch, kde patrí aj náš klub, už rok dopredu. Málokto vtedy tušil, že práve na ten deň vyhlási prezident referendum. Napriek tomu na tento po Kriváni druhý národný vrch stúpala takmer stovka turistov z celého stredného Ponitria, nás z Partizánskeho bolo iba osem. A keďže sme mali aj nováčikov, po dvoch hodinách sme na chvoste ostali len siedmi - ja, Peťo, Marek, Janko, Lenka, Pali a Miro z Topoľčian, ktorý to tesne pod vrcholom vzdal...
Štvorhodinové stúpanie z Telgártu cez skalnatý útvar Kráľova skala (1690 m), cez kosodrevinu plnú čučoriedok a brusníc, bolo plné parádnych výhľadov, nakoľko oblačnosť sa akoby zázračným prútikom rozišla a každý si tu mohol vychutnávať to svoje obľúbené slovenské pohorie z vtáčej perspektívy. Vysokotatranské štíty mali iba čiapočky z oblakov, Roháče boli pekne odkryté, Muránska planina ako na dlani a deväťdesiat kilometrový hrebeň Nízkych Tatier proti slnku vyzeral ako nekonečný príbeh. S potešením sme obdivovali aj novučičké nástenky plné informácií a pekných farebných fotografií o náučných chodníkoch vedúcich z Kráľovej hole (1946 m). I nám za podarili parádne fotoúlovky... I keď na Kráľovej holi, ako je už známe, nestál strom zelený, všetci sme boli „naklonení do slovenskej zemi“ - zrakom, telom i srdcom. Dvojhodinové strmé klesanie na Šumiac dalo, ako vždy, zabrať, najmä kolenám. Les bol plný rôznych húb, najmú muchotrávky červené boli ako vystrihnuté z rozprávky. Pri stretnutí s osamelou domácou bežkyňou vysoko v horách, či sa nebojí medveďov, iba s úsmevom konštatovala, že toto leto ich nevidela. A to sme sa my snažili stále debatovať, aby sme tieto vraj premnožené „krvilačné“ dravce vyplašili aspoň naším hlasom. Častou témou bolo aj ono referendum so šiestimi otázkami. Naši Partizánčania Lenka Cinková a Pavol Ďuriš, čoby čerství konškoláci - vysokoškoláci, to vyriešili originálne a symbolicky – vopred si vybavili voličské preukazy a svoje občianske právo si uplatnili pod Kráľovou hoľou - v Kultúrnom dome v Šumiaci. Škoda, že takýchto mladých ľudí, zodpovedných za svoju budúcnosť, v celom Slovensku nemáme viac...

Ala


 
 
 
 
 
   
© 2009 PeterBorszek.com